Plenér v dňoch od 10. – 14. októbra 2011 sa uskutočnil už v spomínanom Slovenskom raji v dedinke Vernár, na ktorom sa zúčastnili žiaci 2.B a taktiež piati žiaci 3.A triedy.
Po príchode do Vernára sme sa ubytovali v Penzióne Sabina. Hneď za tým nasledovala poznávacia prechádzka po studenej ale za to krásne jesennej ceste. Prvé fotografie, prvé námety na maľbu či kresbu boli na svete. Avšak naše vymrznuté ruky a nosy potrebovali zohriať, a preto sme išli naspäť do penziónu, kde nás rozmrazil teplý obed. Po chvíľkovej sieste naše kroky viedli opäť vonku na kopec, kde sme začali tvoriť naše prvé výtvory. Fotografi si začali hľadať svoje prvé zlaté rezy a my sme kreslením realistickej štúdie zhmotňovali detaily, ktoré vlastne tvoria krajinu. Večer boli prvotiny hotové, avšak potrebujúce ešte zopár úprav. Fotografi nám prezentovali svoje čerstvé fotografie, ktoré sprevádzala samozrejme kritika, no tá ich očividne posúvala ďalej každý deň.
Naše ranné vstávanie nebolo ľahké pri pomyslení na skrehnuté ruky, ktoré nadobudneme za pár minút, ale na raňajkách sa našťastie každý objavil, takže sa ukázalo, že nejaké tie zvyšky vôle máme. Nasledovné konzultovanie s učiteľmi, príprava pomôcok, zadanie témy a už len hor sa do práce. S tvorením sme pokračovali poobede, v ktorom sme boli prírode vďační aj za pár lúčov slnka. Naša spoločná téma však nebola len krajina, ale taktiež nám naši učitelia dali deň na realizovanie „landartu“. A preto sme sa jeden deň vybrali sme sa do terénu realizovať naše nápady a živo o nich rozmýšľať. Ku našim dielam patrili vlny vytvorené zo štrku, hniezdo v nadživotnej veľkosti, viditeľné spájanie stromov štrkovými čiarami a taktiež stopa topánky v nadživotnej veľkosti. V „landarte“ ide hlavne o zachytenie toho pominuteľného, a preto sme mohli poprosiť našich fotografov o zachytenie týchto nevšedných momentov, čo pre nich nebolo nič ťažké. Večerné prezentácie v nás vyvolávali diskusie a diskusia nechýbala ani tu. Nasledovný deň ráno sme sa taktiež chystali von, ale počasie nám to nedoprialo, tak sme museli práce dokončovať priamo v penzióne. Pomaly sa však vyjasňovalo a poobede sme zase mohli ísť na náš obľúbený maliarsky kopec.
Posledný večer bolo veselo, pretože sme si my žiaci, pripravili program, v ktorom nechýbalo hudobné či divadelné číslo. Atmosféra na tomto plenéri bola veľmi dobrá, aj vďaka učiteľom, aj vďaka žiakom. A zas sme o niečo šikovnejší v našej výtvarnej či fotografickej tvorbe.
Stanka Kučkovská, 3.A
