Naša cesta na lyžiarsky výcvik začala veľmi príjemne, s veselým vodičom a obrovskou kopou batožiny. Viki sa takmer celú cestu snažila udržať opakujúco padajúci „dvojtonový“ kufor, ale napokon to vzdala. Po príchode do penziónu nás privítali milí hostitelia. Hneď pri ubytovaní nás „prepadla jednotka rýchleho nasadenia“ pod velením pani učiteľky Dominikovej a jej kolegov- pána učiteľa Lojeka a Matavu, za účelom bezpečnosti našej batožiny J. Prvý deň na svahu plynul veľmi pomaly vďaka nekonečnej rozcvičke pána učiteľa Lojeka. Po krásne strávenom dni na zjazdovke a zároveň v náručí nádhernej prírody sa vraciame na naše ubytovanie. Keďže sme boli vyčerpaní, nevládali sme vymýšľať ani žiadne huncútstva (pán učiteľ vedel, čo činí, keď nás mordoval J). Utorok a štvrtok boli dňami, kedy sme si otestovali naše kulinárske schopnosti. Po penzióne sa niesla prenikavá vôňa Simkiných palaciniek. Do výroby sa zapojil aj hlavný mastič Matúš a špičková nakladačka Naty. Nezabudli sme ani na našich milovaných učiteľov, ktorí si taktiež pochutnali na našich veľdielach. Štvrtý deň- špagety á la Naty, nášmu šuňavčanovi Samovi chutili natoľko, že ich expresne poslal domov záchodovými rúrkami a týmto sa ukončilo naše gastronomické okienko. Samozrejme sme sa zabávali aj spoločenskými hrami, ako sú napríklad biliard, stolný futbal, karty, alebo nová hra mafiáni, ktorú nás naučil pán učiteľ Matava. Počas celého výcviku sme sa správali vzorne a dodržiavali sme večierku, ale aj napriek tomu sa medzi nami našli takí, ktorým sa nechcelo spať, ale skôr buntošiť, a tak každé ráno museli za odmenu behať (a s úsmevom na tvári). Myslíme si, že každý z nás si so sebou priniesol krásne a nezabudnuteľné zážitky, a taktiež sme sa navzájom viac spoznali a zoznámili sa s novými ľuďmi, medzi ktorých patrí napríklad inštruktor snowboardingu Michal. Na záver by sme sa chceli poďakovať všetkým, vďaka ktorým sme mohli absolvovať lyžiarsky výcvik.
Natália Farkašovská, Simona Štellmachová, 1.A