Ľubovnianky korzár (https://lubovna.korzar.sme.sk) dňa 22.08.2015 zverejnil článok o zaujímavej práci našej úspešnej absolventky Zuzany Kasenčákovej.

Článok si môžete prečítať na adrese: https://lubovna.korzar.sme.sk/c/7964078/archeologicka-zuzana-sa-prekopava-do-minulosti.html

Článok vyšiel aj v printovej podobe v NOVINY SPIŠA, ročník 01/číslo15. Scan článku si môžete prečítať ...TU...

Prepis časti článku:

Archeologička Zuzana sa prekopáva do minulosti

Zuzana Kasenčáková. S kachlicou pri výskume
vojenských kasární na hrade Ľubovňa.

Vydané 22. 8. 2015  Autor: Jana Pisarčíková

Hovorí sa, že ak chceme mať krajšiu budúcnosť, musíme poznať svoju minulosť. A práve tej svoj život zasvätilo mladé žieňa spod Tatier. Skúmala palác Lubomirských v Ľubovni a bola aj pri veľkých objavoch v Kežmarku.

STARÁ ĽUBOVŇA. Zuzana Kasenčáková má iba 27 rokov. Momentálne pracuje ako archeologička na hrade v Starej Ľubovni. Porozprávala nám o tom, aké vôbec nie ľahké je pracovať ako archeológ, čo všetko to obnáša a ako sa k svojmu vysnívanému povolaniu dopracovala.

Prvýkrát sa jej detský hlások ozval v nemocnici v Kežmarku. Keď si spomenie na svoje detstvo, vynoria sa jej spomienky, ktoré toho s archeológiou veru nemajú veľa spoločné.

„S rodinou na opekačkách a gulášoch, rozbité kolená z futbalu s chalanmi, ako dieťa som archeológiu veľmi neriešila, skôr som sa venovala športu – volejbalu, futbalu alebo som si maľovala, kreslila,“ zaspomínala si Zuzana.

Šport bol jej láskou pomerne dlho

Na základnej škole Nižná brána v Kežmarku ju zlákala vtedy novootvorená športová trieda.

„V spomienkach na základnú školu sa mi vynoria v hlave rôzne zápasy, turnaje, preteky, úspechy, ale aj neúspechy, ako to už v športe býva, a samozrejme bolo tam aj to učenie,“ zasmiala sa Zuzana.
Keď už na základnej škole pre ňu zacvengal zvonček poslednýkrát, jej kroky smerovali na umeleckú školu, odbor konzervovanie a reštaurovanie dreva.

„Počas tých štyroch rokov som nadobudla skúsenosti s rezbárstvom, reštaurovaním a konzervovaním dreva, vyskúšala som rôzne maliarske techniky a podobne.”

Vysokoškolské obedy jedla aj na kôpke zeminy

Ťažšia otázka nastala po maturite. „Čo pôjdem študovať? Nechcela som iba vychodiť nejakú vysokú školu kvôli titulu. Nakoľko sa u nás neotváral odbor reštaurovanie dreva – nábytku, tak som uvažovala o dejinách umenia, ale nakoniec vyhrala archeológia. Vysokoškolský život som prežila v Bratislave na Komenského Univerzite. V archeológii sme okrem štúdia absolvovali aj terénnu prax a práve tým sa mi tento odbor zapáčil, že nesedíme iba v laviciach,“ vysvetľuje začiatky svojej lásky k archeológii Zuzana.

.....